Rozhovor so zvukovým majstrom a pedagógom Obrazovej a zvukovej tvorby  Mgr. art. Róbertom Szabóm ArtD. na SŠUP animovanej tvorby

15. januára 2020, janslovak72, Nezaradené

 

foto : Roman Oros, študent SŠUPAT

 

Mgr. art. Róbert Szabó ArtD.
Študoval na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, kde absolvoval aj doktorandské štúdium, ktoré ukončil dizertačnou prácou na tému: Zvukové majstrovstvo v digitálnom prostredí. Pracoval ako zvukový majster v Slovenskom rozhlase, neskôr v Slovenskej televízii a v rôznych postprodukčných spoločnostiach. V súčasnosti sa okrem zvuku venuje  aj obrazovému strihu v STV. Ako zvukár alebo strihač spolupracuje na rôznych televíznych reláciách, animovaných filmoch a študentských filmoch. V SŠUP animovanej tvorby vyučuje Zvukovú tvorbu, softvér Adobe Audition.

 

 

 

Zvuková tvorba, ako taká, je veľmi rozmanitá. O zvukovej tvorba môžeme hovoriť napr. v rámci rozhlasu, televízie, filmu, ale aj hudobného a herného priemyslu. Predmet zvuková tvorba na našej škole je zameraná hlavne na oblasť audiovízie, čiže na zvuk spojený s obrazom. Tento predmet absolvujú študenti odborov Obrazová a zvuková tvorba a Animovaná tvorba.

Ateliér obrazovej a zvukovej tvorby

 

 

Odbor Obrazová a zvuková tvorba je zameraná na tvorbu hraných a dokumentárnych filmov. Hlavný rozdiel medzi hranými, dokumentárnymi a animovanými filmami z technického hľadiska je ten, že kým v hranej a dokumentárnej tvorbe snímame tzv. „predkamerovú skutočnosť“ čiže nejakých aktérov, ktorí niečo hovoria, niečo robia, pri animovanom filme pracujeme s postavami, ktoré nie sú reálne, čiže vznikli v počítači alebo na papieri a ich pohyb vzniká až pri projekcii. Z pohľadu zvukovej tvorby to znamená, že kým pri hranom a dokumentárnom filme môžeme odsnímať zvuky ako sú napr. dialógy a ruchy priamo „na pľaci“, pri animovanom filme to možné nie je a všetky zvuky sa musia vytvoriť postprodukčne.

 

Tento predmet začíname s krátkym exkurzom do histórie. Študenti sa oboznamujú s najdôležitejšími medzníkmi vo zvukovej tvorbe ako je záznam zvuku, prvý zvukový film a vznik viackanálového priestorového zvuku.

 

 

Do zvukovej tvorby neodmysliteľne patrí aj hudba. Na rôznych príkladoch od svetových, ale aj domácich hudobných skladateľov poukazujeme na niektoré zákonitosti filmovej hudby. Študenti sa naučia, ako sa dá pomocou hudby vytvoriť požadovaná atmosféra, spájať jednotlivé scény, alebo naopak rozdeľovať, alebo ako sa používa tzv. leitmotív.

Zvuková réžia

 

 

Ďalším dôležitým prvkom zvukovej skladby audiovizuálneho diela sú ruchy. Pomocou ruchov môžeme dotvoriť atmosféru scény. Každý z nás si vie predstaviť zvuky letného parku alebo rušnej ulice. Pomocou ruchov vieme podporiť aj dramatický náboj obrazu, tu si môžeme predstaviť napr. hororové zvuky, rôzne vŕzgania, praskania atď. Naša škola disponuje rozsiahlym ruchovým archívom, ktorý je študentom plne k dispozícii.

 

 

Na našej škole máme aj zvukové štúdio, kde si študenti môžu osvojiť základy práce na takomto pracovisku. Školské zvukové štúdio sa skladá z dvoch miestností – zvukovej réžie a zo samotného štúdia.  V réžii sa nachádza zvuková technika ako napr. počítač, prevodník, mixpult, obrazové a zvukové monitory. V rámci štúdia máme odhlučnenú kabínku na nahrávanie hovoreného slova, čiže komentáru alebo dialógu a v druhej časti je priestor na nahrávanie tzv. synchrónnych ruchov priamo na obraz. Vo zvukovom štúdiu, ako aj v triedach, kde prebieha vyučovanie, používame softvér Adobe Audition.

Nahrávacie štúdio

 

Študenti odboru Obrazová a zvuková tvorba v rámci predmetu Zvuková tvorba získavajú aj niektoré zvukárske remeselné zručnosti, napríklad pri nahrávaní dialógov s metódou tzv. kontaktného snímania zvuku. Na týchto cvičeniach sa naučia používať zvukárske zariadenia pre nahrávanie zvuku mimo nahrávacieho štúdia, ako sú mikrofóny, teleskopická mikrofónna tyč (vo zvukárskom žargóne šibenica) a audiorekordér. Veľmi dôležitou súčasťou týchto cvičení je aj práca v štábe, kde si študenti uvedomujú vzťah medzi jednotlivými profesiami na pľaci, ako je režisér, kameraman a zvukár.  

 

Na vyučovacích hodinách sa snažím odovzdávať svoje skúsenosti, ktoré som získal v praxi či už v rozhlase alebo televízii. Pre dnešných študentov znie až neuveriteľne, že ešte pred nie až tak dávnou dobou, rozhlasové vysielanie prebiehalo z analógových nosičov, ako sú gramofónové platne a magnetofónové pásy. Práve prechodu na digitálnu technológiu a novým možnostiam s tým spojeným, som sa venoval v mojej dizertačnej práci na VŠMU. 

 

 

Jednou z mojich vízií v rámci našej školy je vytvorenie školského rádia, kde by sa mohli študenti realizovať v rôznych oblastiach. Aby sa rozhlasové vysielanie mohlo uskutočniť, sú potrební redaktori, dramaturgovia, hudobní dramaturgovia, „spíkri“, zvukári….  Verím, že pomocou mojich úžasných kolegov učiteľov sa tento projekt podarí v budúcnosti uskutočniť.

foto : Roman Oros, študent SŠUPAT

Ďakujem ti Róbert za rozhovor…

Mgr.art. Ján Slovák